Thu 6 Aug – Brutal Assault XIV 2009
Môj ôsmy Brutal Assault. Z toho tretí na ktorom som bol pod dozorom a mal aj iné povinnosti než piť pivo a sledovať koncerty. Tentokrát začal celkom nevinne, akurát od Žiliny po Olomouc sme si užili jedno spestrenie v podaní extrémne ukecanej osoby, po tom čo sa dialo na ceste na festival minulý rok to ani nestojí za zmienku :)
Hneď po príchode sa mi podarilo zmeškať prvé dve kapely a tak môžem komentovať až
WAR FROM A HARLOTH MOUTH. Prirovnal by som to k takým jemnejším Dillinger Escape Plan. Zrejme by som to ocenil viac keby som ich mal viac napočúvaných, ale bolo to slušné privítanie. Za nimi nasledoval
Darkane, mix metalu a hc ktorý ma hlavne v melodických pasážach celkom bavil. Keďže sa zázraky nedejú, muselo prísť niečo čo by mi až tak nesedelo – a to niečo sa volalo
Carnifex. Rýchla nuda, pretrpel som si to len preto lebo som čakal nasledujúci
Sadus, známu to kapelu bývalého basgitaristu z Death. Ale ani Sadus nebola hudba pre mňa, ich thrash pôsobil staro, vokály mi niekedy liezli na nervy, nemôžem povedať že by som bol sklamaný, ale čakal som niečo iné.
Konečne prišla jedna z kapiel na ktorú som sa tešil, grécky melodický blackmetalový
Rotting Christ. Až na známu a zrejme fanúšikmi obľúbenú In Domine Sathana, ktorá mi pripadala monotónna a príliš naťahovaná, to bolo bol super koncert, vyhradený čas ubehol ako nič. Výborné
Pri pódiu som rovno zostal a tak z boku sledoval vystúpenie
Madball. Hc skákačka ma ničím zvláštnym nezaujala, ale spríjemnilo to čakanie na mojich obľúbených
Orphaned Land. Izraelcov som predtým už videl dvakrát a tak som vedel čo môžem čakať. Nesklamali, akurát spevák si na svoje ramená zobral trochu viac ako sa naživo dalo stihnúť, napriek tomu že časť vokálov ktoré sa cez seba vrstvili išla z playbacku nestačilo to a párkrát sa stalo že v porovnaní s cd trochu nestíhal. Ale to bola len malá chyba krásy. Hrali sa aj staršie veci, aj novinky z pripravovaného albumu ktorému som už na poličke vedľa geniálneho Maboolu urobil miesto a netrpezlivo čakám na jeho zaplnenie.
Hneď po Orphaned Land som si z prírodnej tribúny pozrel
Pain, nebola to zlá diskotéka a na rozdiel od koncertov ktoré som videl v minulosti Peter menej škriekal a viac spieval čo skladbám dosť pomohlo. Zatiaľ najlepší koncert čo som od nich videl, či už naživo alebo na dvd.
Nasledujúci Biohazard a Brutal Truth som vypustil, dúfal som že stihnem aspoň po jednej skladbe od každej z kapiel ale nepodarilo sa, vrátil som sa až počas setu
Turisas. Výborná vikingská tancovačka s husličkami a niekedy aj ťahacou harmonikou. Zahrali aj nejakú rusky znejúcu ľudovku čo stále zrýchľovala, po nej veselý a zrýchlený cover Rasputin od Boney M a na záver zrejme nejakú hitovku Battle Metal, ktorou zjavne urobili veľa ľuďom veľkú radosť. Na záver romantická melódia pri ktorej sa rozlúčili a bol koniec. Turisas som nikdy predtým nepočul, ale po tomto dúfam že ich ešte na nejakom tom koncerte zažijem.
Mithras, pre mňa úplne neznáme meno, prekvapil. Atmosferické intro, škrek, gitary, bicie a je z toho death metal ktorý mi na začiatku znel ako mix švédskeho s trochu brutal klepačkami. To čo ma dorazilo boli inštrumentálne časti a gitarové sóla. Veľmi silno zefektovaná gitara v nich znela ako keby ich hralo aspoň 10 a robilo to výbornú atmosféru. Teraz to trylkovanie nie a nie vyhnať z uší. Neviem čo viac dodať, jediné čo ľutujem je že bol som po dlhej ceste a skorom rannom vstávaní unavený tak že som miestami zaspával postojačky, dúfam že na Mithras narazím niekedy keď nebudem úplný zombi.
Na koniec
Cynic, s hanbou priznávam že som to dlho nevydržal a išiel som sa vyspať. Našťastie som ich videl o pár týždňov skôr v Košiciach a tak ani veľmi neľutujem. Alebo sa o tom aspoň snažím sám seba presvedčiť...
Druhý deň prišiel príliš skoro a tak som napriek snahe a budíku mierne zaspal a tak-tak stihol koniec
Casketgarden. Škoda, naživo ich mám rád, aj keď tentokrát som si všimol že pod pódiom to nevrelo až tak ako zvykne na ich klubových koncertoch. Napriek tomu ma švédsky death metal v maďarskom podaní príjemne naštartoval na náročný deň plný kapiel čo musím vidieť
Forgotten Silence je hneď prvá z nich. Hrali nejaké nové skladby ktoré som nepoznal a dosť mi z nich padala sánka. Také rúbanice som od Forgottenov naozaj nečakal. Zase raz vypomohol bývalý člen Jirka známy z Animé, ktorý sa postaral aj o väčšinu sól. A prekvapujúco za mikrofónom stál Bruno ex-Krabathor ex-Hypnos. Som zvedavý či táto spolupráca vydrží dlhšie, dúfam že áno, toto čo sa valilo z pódia hocikto nedokáže. Škoda len že sa Forgotteni nedostali medzi headlinerov, 11:05 nie je práve dôstojný čas pre kapelu takých kvalít. Bravó.
Rýchly presun vľavo a už to do nás hrnie
Obscura. Výborný technický deathmetal v ktorom vynikala bezpražcová basgitara. Aj vďaka nej mi hudba trochu pripomínala najsilnejšie momenty Death, ale nešlo o žiadnu kópiu. Možno by som miestami mohol prirovnať aj k Necrophagist, ale fakt len miestami.
Zase raz nie je čas na vydýchanie, vpravo už zvučia
Depresy. Tých som nevidel veľmi dávno a tak som sa dosť tešil na to čo z trenčínčanov (;-)) vylezie. No, zo začiatku nic moc, Kopáky všetko prehlušovali, jedna gitara vôbec nehrala, po pódiu behali technici a menili káble a aparáty, vyzeralo a hlavne znelo to dosť biedne... Ale problémy sa podarilo vyriešiť a zvyšok koncertu už prebehol na veľmi slušnej úrovni.
Psycroptic som už párkrát počul z cd a celkom ma to bavilo. Naživo mi ich death-grind nesadol, až ku koncu som si na to ako tak trochu zvykol. Škoda, ale aspoň bol čas na občerstvenie pred rumunským blackmetalom
Negura Bunget. Výborný zvuk v ktorom bolo počuť všetky ich folkové nástroje a klepátka, výborná atmosféra, pre mňa jeden z vrcholov Brutal Assault č. 14. Na ich predošlé vystúpenia čo som videl môžem v kľude zabudnúť. Dodatočne som zistil že v kapele už nie je nikto z pôvodných členov a nová zostava nemá veľké sympatie medzi pôvodnými fans. No, dúfam že to vydržia, bola by škoda prísť o také niečo
Vomitory a Gadget padli za obeť hladu, zhodnotiť môžem až poslednú skladbu
Grave ktorá znela dosť dobre. Chytľavý deathmetal hrá táto švédska legenda, celkom ľutujem že som sa do areálu nevrátil skôr, no čo snáď nabudúce.
Dagoba cestou na assault havarovala a tak nasledovala dlhá pauza kým sa pripravil
Atheist. Na rovinu, pred pár rokmi na Hellfeste ma bavili viac. Technicko-deathmetalová legenda sa na začiatku asi nedohodla čím že to začne a tak prvá skladba zakončila príliš skoro a trochu rozpačito. Alebo to bola len skúška? Potom to už šlo bez problémov. Hralo sa zo všetkých cd, osobne mám najradšej Elements a z neho zaznel Mineral a Air. Na Water, čo je moja srdcovka, zase raz nedošlo. Trochu rušivo pôsobil spevák, medzi skladbami veľa kecal, mohol si to odpustiť, aj tak väčšina z toho bolo iba fuckovanie o ničom.
Beneath the Massacre – death grind ktorý má všetko čo má mať, aj rýchle aj valivé pasáže, všetko v správnom pomere a aj tak ma to ničím nechytilo. Zdá sa mi že čím som starší tým menej ma všetky tie cory bavia....
Unudenosť zo mňa odpadla pri
Vreid, ich vojnou inšpirovaný pomalší a melodický blackmetal nie je nič svetoborné , ale aj zvoľniť niekedy treba. Jediné čo mi nesedelo bol melodický spev, chcelo by to alebo silovejší prejav, alebo speváka z lepším hlasom... Ale ako spestrenie to účel splnilo a výsledný dojem z koncertu bol dobrý
Novembers Doom ma sklamal :( Melodický spev mi dosť pripomínal My Dying Bride, viac ako z cd, a celkovo to vyznelo tvrdšie a agresívnejšie než som čakal. To je síce pri živých koncertoch normálne, ale v prípade týchto američanov ich doommetal veľmi stratil na atmosfére. Z CD sa mi ich hudba páči oveľa viac.
Z
Pestilence som časť vymeškal, ale to čo som videl splnilo očakávania, výborný technický death metal, nepoznám ich až tak dobre ale budem to musieť napraviť
Nasleduje
Brujeria, tých som už tiež raz zažil, vtedy to bol šok a neuveriteľná zábava. Repríza nedopadla až tak dobre, asi preto že odpadol ten faktor prekvapenia. Napriek tomu výborné odreagovanie, dlho som potom ešte chodil so širokým úsmevom a nebol som sám.
Opeth som prestal sledovať po Damnation a Deliverance, geniálne to albumy, preto som bol zvedavý čo predvedú naživo. Podľa očakávaní ma nové skladby ktorými začali vôbec nebavili, ťažko povedať či to je ich kvalitou, alebo tým že som ich počul prvýkrát. Keď sa vrátili k starším albumom tak už nemôžem koncertu nič vytknúť. Ale napriek tomu čo píšem sa mi zdalo že hrajú príliš dlho, možno som na nich len nemal náladu, neviem, bol som trochu sklamaný
Nasleduje
Testament, pre mňa veľká neznáma, aj keď samozrejme viem že je to veľká thrashová legenda zo San Francisca odkiaľ pochádza aj oveľa známejšia Metallica. A naozaj, štýl je podobný, akurát Testament zneje menej, povedzme že komerčne, aj keď to nie je práve najlepší výraz na to čo myslím. Vcelku kvalitná hudba pre ľudí čo na tom vyrastali, mne to veľa nehovorilo, ale vydržal som do konca a ani som veľmi netrpel.
Čo nemôžem povedať o
Ulver. Toto nórske avantgardné zoskupenie je veľmi obľúbené medzi hudobnými kritikmi, hudobníkmi a podobnými znalcami, ale napriek veľa pokusom sa mi do ich tvorby nikdy nepodarilo vniknúť, či už ide o blackmetalové začiatky alebo atmosferickú súčasnosť. Priznávam že som to naozaj skúšal vstrebať, ale keď mi už žena zaspávala na ramene vzdal som to aj ja .
Prechádzka ma prebrala dostatočne na to aby som si užil
Dark Funeral. Boli výborní, akurát mali nejaký divný zvuk, slabučký, vedľa na pódiu zvučiaca kapela ich celkom bežne prehlušovala. Black metal tak ako má byť, rýchly a pritom melodický a chytľavý, presne tak si tento štýl predstavujem
a na záver dňa
Evergreen Terrace, veľká neznáma z ktorej sa vykľul typicky americký pop/core. Sem tam krik, sem tam melodický spev, sem tam sekačky. Tie melódie boli naozaj podarené. Znelo to ako vystrihnuté zo soundtracku k novým hrám zo série Need for Speed. Mám pocit že takýchto kapiel sú stovky, ale vôbec neurazili a bol to naozaj záver taký ako má byť
Tretí deň som sa tak tešil na
FDK až som stihol iba ich poslednú skladbu, výborné post-hc, niečo ako extrémne melodický Neurosis. Za nimi
Agathodaimon – výborný melodický blackmetal z Nemecka, aj keď niektoré skladby sú spievané po rumunsky. Poznám od nich len pár skladieb z prvého albumu, ale tie zazneli všetky. Naviac mne neznáme skladby o nič nezaostávali, v niektorých bol použitý aj veľmi dobrý melodický spev. Výborný koncert, musím na nich myslieť keď budem dopĺňať nové cd do zbierky. Bol som ďalej od pódia tak si nie som istý, ale zdá sa mi že si tiež pomáhali playbackom – aspoň som nikde nevidel nikoho hrať na klávesy. Ak som slepý moja chyba, ale tak skoro ráno... :)
Nasleduje thrashový
gamabomb, ničím nezaujali, nemám čo písať, aspoň nebolo ticho kým som čakal na
Ashes You Leave. Od týchto doometalistov z Chorvátska poznám len prvý album, ktorý medzi perly mojej zbierky rozhodne nepatrí. Lenže deň pred festivalom som si náhodou vypočul aj novšiu skladbu a tá ma dosť posadila na zadok. A tento koncert len potvrdil, že je chyba lámať palicu hneď po prvom albume. Výborný doom s husličkami a dominantným ženským spevom ktorý naozaj stál za to. Sem tam do mikrofónu zaručal aj gitarista, ktorého musím pochváliť aj za jeho sóla – nie že by bol nejaký virtuóz, ale používal efekty ktoré sa v doome zase veľmi často nevyskytujú a znelo to naozaj dobre. Jeden z najlepších zážitkov tohtoročného assaultu trochu schladilo sklamanie že nikde sa nedalo zohnať žiadne ich cd, dokonca ani kapela nemala nič so sebou. A vo všetkých distrách čo som našiel nemajú alebo nič, alebo len ten nešťastný prvý album. Veľká škoda že je to tak nedostupné....
Hc v podaní
The Red Chord znelo tak sucho že som si počas nich radšej vybavil nákupy v distrách,
Cripple Bastards vsadili na grind ale tiež taký čo mi veľa nehovorí a tak som zase raz vypadol na obed. Obed sa nejak pretiahol, aj som si pospal a tak ma pri návrate privítalo klávesové outro Hate Eternal a naplno som si mohol pozrieť až nasledujúcich
Raunchy. Niečo ako včerajší Evergreen Terrace, ale melodickejšie, bez hc vplyvov, bez skákačiek, nepočúvalo sa to zle. Zaznel aj cover nejakej mne neznámej ale asi populárnej pesničky, kto vie o čo išlo môže napísať do komentára, znelo to fajn.
Za nimi
Misery Index, celkom fajn death grind, dosť chytľavé, ocenili to aj ľudia pod pódiom. Ja som ale čakal na
Anaal Nathrakh, ktorých som objavil síce len nedávno, ale o to viac som si ich extrémy obľúbil. Vraj black/grind (podľa programu) bol síce väčšinou veľmi rýchly a brutálny, ale došlo aj na spomalenia, melódie, čistý spev... skrátka aké dobré, také pestré. Odozva bola výborná a škoda že nemali viac času... zvládol by som aj viac než tú necelú hodinu.
Nasledujúci
Atrox tiež hodnotím kladne, dobrý spev, dobrá hudba, gitarista zaujal aj vizuálne, vyzeral ako vystrihnutý z nejakej hardrockovej kapely 70tych rokov. Ale po nakladačke od Anaal Nathrakh som sa nevedel prepnúť na ich vlnu tak ako by si zaslúžili, na samostatnom koncerte by som Atrox určite ocenil viac. Dúfam že ešte niekedy zavítajú niekde blízko a budem mať šancu dať im druhý pokus.
Suffocation som preskočil, povedzme že z rodinných dôvodov, do areálu som sa vrátil až keď už začínal
Immortal. Ich vystúpenie utrpelo svojou dĺžkou, nórska legenda mala najviac času na celom festivale, celú hodinu a pol a nezaslúžili si to. Prvá polovica koncertu bola ešte fajn, ale s pribúdajúcim časom to začalo byť monotónne a nudné. Od najhoršieho to zachránili pyrotechnikou a ohňami, ale aj tak, ten čas naviac si nezaslúžili. To som ešte nevedel čo ma čaká...
Walls of Jericho z USA. Ak sa pokúsim brať to objektívne išlo o nabúchaný metalcore, ľudia sa bavili, asi sa im páčilo. Z môjho pohľadu to bola najväčšia hovadina tohtoročného assaultu, ktorú zo všetkého najviac kazila vrieskajúca speváčka. Táto teta bola celkovo kapitola sama o sebe, viac ako spevu sa venovala hecovaniu publika, čo by ešte bolo fajn, keby nepatrila k tomu typu čo nedokáže povedať 2 slová bez toho aby aspoň jedno z nich nebolo fuck. Proste fuckovala skoro bez prestávky, znesiem toho dosť, ale liezla mi na nervy skôr ako skončila druhá skladba. Hudobne to až taký prúser nebol, ale zase nebolo to ani nič čo by stálo za viac ako jedno vypočutie. Skrátka katastrofa, tejto skupine sa odteraz budem vyhýbať ako len budem môcť.
Marduk som už raz videl a bol som pevne rozhodnutý že sa počas ich setu budem držať niekde ďaleko. Nakoniec to nebolo až tak zlé, od toho nepodareného koncertu čo som videl vymenili speváka a teraz to už aspoň znelo ako blackmetal. Nemôžem povedať že by som z nich mal veľkú radosť, ale po Walls of Jericho je všetko dobré...a aspoň som si trochu vyliečil uši pred nasledujúcou lahôdkou
Skepticism. Funeral doom vo vrcholnej forme. Organové melódie, ťažké gitary, záhrobný spev, pomalé bicie, geniálna atmosféra. Pódiový prejav stopercentne ladil s hudbou, až mi bolo ľúto že sa dav v porovnaní s predošlými kapelami tak zmenšil. Fantázia a jeden z najlepších doomových koncertov aké som kedy zažil. Mám strach si predstaviť ako by mohol znieť Skepticism v klube. S minuloročným Esotericom sa to vôbec nedá porovnávať, Skepticism vyhral na plnej čiare
Podľa mňa by toto bol najgeniálnejší možný koniec festivalu, ale Shindy a spol. rozhodli inak a poslednou kapelou je až melodický metal v podaní
Eternal Deformity. Po Skepticism som sa na to ladil trochu dlhšie, ale nakoniec si ma získali okrem iného aj výbornou prekopávkou Little 15 od Depeche Mode. Aj ich vlastné skladby zneli dobre, niektoré zneli skoro atmosferický blackmetal, niektoré pasáže mi veľmi pripomínali ďalšiu poľskú kapelu Cemetary of Scream. Nakoniec som bol spokojný.
Týmto brutal assault skončil. V porovnaní s minulými rokmi musím organizátorov pochváliť, skoro všetko čo mi v minulosti vadilo bolo tohto roku zvládnuté na... no, povedzme na dvojku, stále je čo zlepšovať, že... najviac ma potešili vylepšená prírodná tribúna, miesta na sedenie pri stánkoch s jedlom, nealko pivo, geniálny nápad bol aj tie štítky s programom na krk. Tiež ma potešilo že toho roku nebolo až tak veľa ľudí a dokonca ani nerobili až taký bordel ako minule. Prekvapilo ma že nebolo počuť toľko poľštiny, tentokrát sa mi zdá že vyhrávala slovenčina , potom čeština a kopa cudzích, mne neidentifikovateľných jazykov. Vyzerá to že Brutal Assault už má vo svete naozaj meno. A zaslúži si ho. Teším sa na 15ku
Agathodaimon
