Mon 1 Dec – ELECTRIC LIGHT ORCHESTRA FORMER MEMBERS
Do Ya want na E.L.O. prekvapila ma otázka kedysi dávno ešte v lete. Čo? ELO v Košiciach? To snáď nie je možné! Tam musím byť!
ELO pre mňa nie je nejak zásadná skupina, nezmenili môj život, neviažu ma k nim žiadne špeciálne spomienky, ale vždy som mal ich tvorbu rád a keď ich už budem mať skoro pod nosom tak netreba váhať.
Keď už boli lístky kúpené nastalaConfusion. To nebude ELO... to budú bývalí členovia druhej verzie legendárnej skupiny, vlastne taký oficiálny tribute to ELO. To najhoršie sklamanie som ale dosť rýchlo rozchodil a zostávalo už len čakanie na deň D.
Deň D nastal a v mierne neštandartnej koncertnej zostave (premiérovo multigeneračnej) mierime do Oceľovej arény. No, Eláci,Don't Bring Me Down!
Sme v hale, prvýkrát vidím tú slávnu arénu zvnútra, no, neviem, iné som čakal, ale však nie je dôležitá budova ale hudba. Ľudí sa nazbieralo dosť, atmosféra by mala byť dobrá... uvidíme. Je pár minút po ôsmej,Hold On Tight, začíname!
A hľa,Strange Magic, všetko šliape ako má. Kapela v doprovode filharmonického orchestra púšťa do ľudí jeden hit za druhým. Tu rýchlejší rock'n'roll, tu niečo pomalšie, ale všetko po pár taktoch známe. Skoro výborný zvuk mal len jednu chybičku a to takú že sem tam bolo treba orchester naozaj loviť ušami, neviem či to bolo akustikou (mali sme miesta na sedenie a tak sme to mali trochu zboku), alebo kapela bola príliš nahlas - ale nevadilo to. Naviac v sklabe Eldorado Overture orchester úplne exceloval a keď sa na konci pridala kapela znelo to úplne fantasticky.
Špeciálne musím spomenúť basgitaristu,speváka a zabávača v jednej osobe - ťažko povedať do akej miery to bolo nacvičené a do akej spontánne, ale vyzeral že sa celkom bavil. Huslista mu zdatne sekundoval, zvyšok vystupujúcich bol viacmenej statický . čo iné sa dá čakať keď o spev sa starali okrem huslistu všetci. A práve tie viachlasy, ktoré sú pre mňa poznávacím znamením kapely, zneli rovnako ako ich poznám z nahrávok, napriek tomu že to neboli presne tí istí ľudia. Výborný spev, výborne zahrané, výborné skladby, hodina a pol ubehla ako nič a zrazuIt's Over.
Ešte samozrejme prídavok, pri ktorom došlo aj k rozospievaniu publika, ale potom už bol naozaj koniec. Škoda, vedel by som pokračovať, nemrzelo by ma ani keby som preto zmeškalLast Train To London..teda skôr last bus to furča :)...
Napriek strachu ktorý som z tejto akcie mal som skoro spokojný. K úplne dokonalému zážitku už chýbalo ibaXanadu
Do Ya want na E.L.O. prekvapila ma otázka kedysi dávno ešte v lete. Čo? ELO v Košiciach? To snáď nie je možné! Tam musím byť!ELO pre mňa nie je nejak zásadná skupina, nezmenili môj život, neviažu ma k nim žiadne špeciálne spomienky, ale vždy som mal ich tvorbu rád a keď ich už budem mať skoro pod nosom tak netreba váhať.
Keď už boli lístky kúpené nastala
Confusion. To nebude ELO... to budú bývalí členovia druhej verzie legendárnej skupiny, vlastne taký oficiálny tribute to ELO. To najhoršie sklamanie som ale dosť rýchlo rozchodil a zostávalo už len čakanie na deň D.Deň D nastal a v mierne neštandartnej koncertnej zostave (premiérovo multigeneračnej) mierime do Oceľovej arény. No, Eláci,
Don't Bring Me Down!Sme v hale, prvýkrát vidím tú slávnu arénu zvnútra, no, neviem, iné som čakal, ale však nie je dôležitá budova ale hudba. Ľudí sa nazbieralo dosť, atmosféra by mala byť dobrá... uvidíme. Je pár minút po ôsmej,
Hold On Tight, začíname!A hľa,
Strange Magic, všetko šliape ako má. Kapela v doprovode filharmonického orchestra púšťa do ľudí jeden hit za druhým. Tu rýchlejší rock'n'roll, tu niečo pomalšie, ale všetko po pár taktoch známe. Skoro výborný zvuk mal len jednu chybičku a to takú že sem tam bolo treba orchester naozaj loviť ušami, neviem či to bolo akustikou (mali sme miesta na sedenie a tak sme to mali trochu zboku), alebo kapela bola príliš nahlas - ale nevadilo to. Naviac v sklabe Eldorado Overture orchester úplne exceloval a keď sa na konci pridala kapela znelo to úplne fantasticky.Špeciálne musím spomenúť basgitaristu,speváka a zabávača v jednej osobe - ťažko povedať do akej miery to bolo nacvičené a do akej spontánne, ale vyzeral že sa celkom bavil. Huslista mu zdatne sekundoval, zvyšok vystupujúcich bol viacmenej statický . čo iné sa dá čakať keď o spev sa starali okrem huslistu všetci. A práve tie viachlasy, ktoré sú pre mňa poznávacím znamením kapely, zneli rovnako ako ich poznám z nahrávok, napriek tomu že to neboli presne tí istí ľudia. Výborný spev, výborne zahrané, výborné skladby, hodina a pol ubehla ako nič a zrazu
It's Over. Ešte samozrejme prídavok, pri ktorom došlo aj k rozospievaniu publika, ale potom už bol naozaj koniec. Škoda, vedel by som pokračovať, nemrzelo by ma ani keby som preto zmeškal
Last Train To London..teda skôr last bus to furča :)... Napriek strachu ktorý som z tejto akcie mal som skoro spokojný. K úplne dokonalému zážitku už chýbalo iba
Xanadu